Prehra za prehrou. V mysli, v srdci, v skutkoch… a reparát opäť neúspešný.

Iným vieme hovoriť o dokonalej Božej láske: prostitútkam, zlodejom dokonca i vrahom. Vedeli by sme vymenovať svätých, ktorým bolo odpustené a začali žiť novým životom. Ale keď sa to má týkať mňa samotného, zrazu pochybujem a neverím. Samozrejme je tam ambícia dokázať to nejako sám, aby som Bohu niečo dokázal. A predsa sa mi to vymyká z rúk. Keď zlyhám a padnem, v mojej mysli sa vynára pochybnosť, či aj mne môže byť odpustené.

Nepriateľ našej duše nemá úmysel z nás robiť cudzoložníkov, zlodejov, závislých ľudí atď. On sa zaujíma o jedno jediné a to: o premenenie kresťanov na neveriacich. Tým, že na nás uvalí pocit VINY. A je to práve vina, ktorá ničí vieru kresťana.  Žiadostivosti tela slúžia, aby spútali našu dušu. Sme ich zajatcami…

Vina zas je ako železný šat na celom našom tele. Premýšľajúc nad týmto šatom, ktorý je od hlavy až po päty mi prišli na myseľ dva typy. Často je to vina, ktorú si sami obliekame, lebo sme zlyhali a naše očakávania sa nenaplnili. Padli sme. Sklamali sme Pána i blízkych. Nie len 5 krát ale dokonca 1000 krát. Tento železný šat utvorený z tisícok očakávaní o sebe samých je príliš veľký, presne taký veľký aké bolo naše naduté zmýšľanie o nás samých. Jeho ťažká váha nás ťahá  k zemi. Bráni nám obliecť si pancier a brnenie, ktoré sú pre nás vyrobené priamo na mieru, od nášho veliteľa.  Kým tento šat viny mám na sebe, nedokážem sa obliecť do výzbroje v ktorej mám bojovať.

Druhým typom je vina od ľudí.  My ľudia radi sa ujmeme  úlohy sudcu, kedy chceme najmä tým druhým okolo nás poukázať čo si to vlastne o nich myslíme, ako by to teda mali žiť a bez štipky lásky si berieme právo karhať toho druhého. Výčitky! Obžaloba! Vinný! Trest! Poznáš to? S úsmevom na perách, majstrovským rečníctvom ťa spúta  ešte oveľa nepríjemnejším šatom, ako bol ten prvý.  Železný šať, ktorý ti je nanútený a vtesnaný až tak, že sa zabára do tvojho tela, kostí a robí ťa neschopným pohybu i boja. Opäť je to vina a ty celý život môžeš prežiť v prežívaní a odsúdení, odzbrojený a zajatý. Neschopný boja. Neschopný nič zmeniť. Lebo šat pod brnením je buď veľký alebo malý.

Vina je ako prudká rakovina, spôsobuje, že človek stráca kontrolu a vedie k túžbe ukončiť alebo prerušiť duchovnú činnosť. Konečným výsledkom je slabosť, pocit hanby a zlyhania.

Dá sa oslobodiť od viny? Každý kresťan na tejto zemi zvádza svoj vnútorný zápas. Cesta k zbaveniu sa viny vedie cez zbavenie sa hriechu. Znie to jednoducho na papieri, ale všetci vieme, aké je ťažké prestať… no často sme bezmocní a napriek snahe prehrávame. A po každom páde do prachu zeme prestávaš veriť, že si milovaný a že môžeš byť oslobodený. Lebo uveríš najväčšiemu žalobcovi, jeho lži a podľahneš zúfalstvu. Iným si kázal o odpustení, ale sám nedokážeš prijať odpustenie pre seba. Bojíš sa požiadať o pomoc, veď toľko krát si už zlyhal. Čím dlhšie pretrváva vina a obviňovanie, tým viac tvoj duchovný pohľad stráca pravé svetlo a stávaš sa slepým.  Vieš, že ak sa priblížiš k Ježišovi a zavoláš na neho On ti odpovie, príde a položí ti otázku: „Čo chceš aby som ti učinil ?“,  ale bojíš sa, že bude od teba chcieť počuť: „Ježišu a čo mám urobiť ja pre teba ?“  

Ak sa priblížim k Nemu, Duch Svätý mi ukáže môj skrytý hriech a potom sa ho budem musieť vzdať. A ja vlastne nie som si istý či to až tak veľmi chcem …a tak  týmto zmýšľaním a hraním akejsi hry sa zatvárajú dvere pred tvojím poslaním, povolaním a naplnením. Strach, ktorý ťa oberá o to byť tým, kým máš byť, na tom mieste kde máš byť.

Blázon, uver! Nechaj nech akékoľvek obvinenie či už od človeka alebo diabla Ježiš z teba vyzlečie. Vyznaj pre Ním svoj hriech, vyznaj aj to, že sám to nedáš, vyznaj svoju pýchu, že si to chcel svojou silou dokázať. Krič a hlasne volaj, že len On ťa môže oslobodiť. Plač ako dieťa, ktoré  sa stratilo, ale chce byť opäť nájdené. Vyznaj svoj hriech a čiň pokánie. Nie ako ma vidia iní, nie čo o mne povedal človek, dokonca ani nie to čo si ty o sebe myslíš, ale ži pod Božím pohľadom.

Polož si otázku: Čo je príčinou tej viny? Strach? Úzkosť? Žiadostivosť tela? Neodpustenie?

Predstúp pred kríž, poddaj sa, nech Kristov pohľad spočinie na tebe. Nech zmĺkne všetko a všetci okolo teba. Nech prehovorí Spasiteľ.  Pochovaj sa pod tým krížom, daj tam všetko čo je doráňané, zomri sebe! Nechaj nech Jeho Boží Duch spočinie na tebe, vstaň  a choď v tomto Duchu.

Boh ťa nikdy nesklame. On tvoju prázdnotu naplní niečím novým a lepším. Odeje ťa do nového šatu. Šat božej milosti. Ničím si si to nezaslúžil. On ti ho dáva. Šaty, ktoré dokonale priľnú na tvoje telo a ochránia ťa v boji, mocou jeho krvi a výkupnej ceny. Šaty na ktoré si oblečieš Božiu výzbroj.

 Vyznaj svoju vinu. Už nemusíš niesť tento železný šat obvinenia ani minútu. Pootváraj dvere svojho srdca a nech vstúpi Boží oslobodzujúci Duch. Nech nepriateľ, ktorý ťa zajal, či už je to samotný diabol alebo človek preoblečený do ovčieho rúna  so srdcom vlka – vidí, že len pravda oslobodzuje. Si hriešnik, ale Ježiš za teba zomrel. Boh odpúšťa, lebo miluje. Nikdy už neuver hadovi jeho klamstvá. Lebo ak žiadaš a cítiš ľútosť – je ti odpustené. Prijmi to.

Choď a obleč si výzbroj Ducha, bedrá si opáš Božou pravdou, na šat Božej milosti si daj pancier spravodlivosti. Tam kde bola ruka zviazaná zober si štít viery a do druhej ruky meč Ducha. A nezabúdaj na nohy, ktoré od viny už nevládali stáť, ale boli znova obmyté a umyté Kristom – obuj si horlivosť šírenia evanjelia pokoja. Choď a staň sa Kristovým bojovníkom. Teraz si pripravený! Nikdy na nikoho neuvaľuj vinu odsúdenia, lebo iný za neho zomrel, tak ako za teba. Ži ako víťaz…v mene Ježiš, je tvoje víťazstvo.

Raz jeden múdry človek napísal:

„Ak máš lásku, máš túžbu a ak máš túžbu tak jednoducho ideš vpred. Ak ideš, tak sa nebojíš, lebo vieš, že s tebou je Pán. Ak je Pán s tebou, aj jeho Duch je s tebou. Ak je s tebou jeho Duch, tak ho počúvaš. Ak ho počúvaš a žiješ v podriadenosti jeho Slovu máš pokoj. Ak máš pokoj, tak sa ničoho nebojíš…“

Nech nás Duch Svätý usvedčuje z našich vín a hriechov, nech nás vedie k pravému pokániu, ku sviatosti zmierenia – vyznania našich hriechov, k prijatiu odpustenia a tak nech nás vyzbrojuje Jeho svätým zápalom od hlavy až po päty.